Zakladanie a údržba trávnika I. – vysievaný trávnik

/
/

Trávniky sú neodmysliteľnou súčasťou plôch zelene. Jednotné pôsobenie trávnikového koberca vyvoláva v človeku pocit pokoja, vyváženosti, poriadku a je najvhodnejším spájajúcim článkom rozmanitých prvkov a častí sadovníckej kompozície.

Ako ale na správne zakladanie trávnika a jeho následnú údržbu? Spôsoby zakladania a následne i správnu údržbu trávnych plôch si rozdelíme na dve časti. V prvej sa budeme venovať vysievaným trávnikom a v druhej si povieme o pokládke trávnych kobercov.

Spôsoby zakladania okrasných trávnikov

Sadovníctve trávniky delíme na produkčné (hospodárske) a neprodukčné (parkové, okrasné). Parkové trávniky sa následne delia z hľadiska účelu a intenzity údržby na jemné parkové trávniky (kobercové), základné parkové trávniky (sadové) a prírodné parkové trávniky alebo parkové lúky.

Najbežnejšie a najpoužívanejšie spôsoby zakladania jemných parkových trávnikov (kobercových trávnikov) sú:

  • zakladanie trávnika výsevom trávnych zmesí (vysievaný trávnik)
  • zakladanie trávnika mačinovaním (pokládkou trávnych kobercov)

V tomto článku sa budeme venovať zakladaniu a údržbe vysievaných trávnikov.

Zakladanie trávnika výsevom

Najvhodnejšie obdobie na zakladanie trávnika výsevom je na jar v apríli až v máji a potom na jeseň v septembri až októbri, keď sú najlepšie vlahové a teplotné pomery. V letnom období je možné trávniky vysievať iba vo vlhkejších a chladnejších oblastiach, alebo s použitím závlahového systému.

Najbežnejšou chybou, ktorej sa ľudia zvyčajne dopúšťajú, je výsev trávnika v horúcich letných mesiacoch bez závlahového systému, podcenenie vlahovej potreby klíčiaceho trávnika a časovej náročnosti kvalitnej zálievky. 

Je treba si uvedomiť, že kvalitne zavlažiť v horúcich dňoch 200 m² trávnika pomocou hadice, a to aspoň dvakrát denne, si vyžaduje množstvo času a úsilia. Mnoho ľudí takto svoj založený trávnik jednoducho „neupolieva“ a klíčiace semená uschnú.

Príprava pôdy

Povrchy pre zakladanie trávnikov vyžadujú stredne hlboké spracovanie pôdy, približne do hĺbky 10 až 15 cm. Z povrchu najskôr odstránime nežiaducu vegetáciu, buriny a najmä korene trvácich širokolistých burín. Odburiňujeme buď mechanicky, alebo chemicky postrekom.

Odstránenie nežiadúcej vegetácie

Mechanické odstraňovanie burín sa vykonáva na menších plochách prevažne rýľovaním, na veľkých plochách strojovo, pôdnymi kultivátormi, prípadne plytkou orbou. Príliš nakyprená pôda však vyžaduje následne jemné zhutnenie. 

Ideálne je nechať pôdu aspoň párkrát riadne premočiť dažďom, kedy dôjde k samovoľnému rozpadu hrúd, vyplneniu vzduchových medzier a pôda čiastočne uľahne. Ak tento čas nemáme, môžeme si pomôcť úzkym valcom. Treba však dávať pozor, aby sme pôdu až príliš nezhutnili. Následne nahrubo urovnáme terén, vyplníme rôzne terénne nerovnosti a zasypeme jamy.

Chemicky odstránime buriny postrekom, totálnym herbicídom. Buriny necháme uschnúť a následne ich vyhrabeme po spracovaní pôdy rotavátorom, alebo iným pôdnym kultivátorom, a to do hĺbky približne 10 až 15 cm. V tomto prípade si treba prácu načasovať, pretože pre dobré zaúčinkovanie postreku treba rátať minimálne s týždňom až dvoma. Následne nahrubo urovnáme terén, vyplníme rôzne terénne nerovnosti a zasypeme jamy.

Jemné spracovanie pôdy

Po takomto hrubom spracovaní a odburineniu pristúpime k jemnému spracovaniu pôdy a jemnej modelácii terénu. To prevádzame na menších plochách hrabľami, na väčších používame brány alebo smyky.

Z povrchu odstránime (vyhrabeme) všetky kamene, väčšie korene a iný nežiaduci materiál.

Následne ho precízne urovnáme. Urovnať ho môžeme na malých plochách už priamo hrabľami, pri väčších plochách si môžeme pomôcť urovnávacou latou či smykovacou (zaťahovacou) sieťou.

Pri ručnej úprave terén čiastočne zhutníme chôdzou, čo je žiaduce, pretože nám zostane nakyprená iba vrchná, asi 1 až 1,5 cm hrubá vrstva potrebná pre výsev trávneho osiva.

Úprava menej kvalitných pôd

Pokiaľ sa chystáte vysievať trávne osivo na pôdach s menším obsahom humusu, prípadne štruktúra pôdy nie je dostačujúca, pôdu môžete upraviť dodaním záhradného substrátu alebo kompostovej zeminy, ktoré sú bohaté na organické latky a živiny. Substrát rovnomerne rozsypte po teréne a hrabľami zapracujte do pôdy. 

Množstvo dodaného substrátu závisí od kvality pôdy. Na bohatých pôdach s dobrou pôdnou štruktúrou, ako sú černozeme či čiernice, nie je vôbec potrebné dodatočne pôdu upravovať. V zásade však pridaním akéhokoľvek množstva substrátu svojmu budúcemu trávniku neublížite. Ak si nie ste istý kvalitou vašej pôdy, použite približne 5-10 l substrátu na 1 m².

Pôdu chudobnú na živiny môžete pred výsevom obohatiť hnojivom NPK v dávke 30 až 60 g/m². Namiesto NPK môžete použiť akékoľvek iné priemyselné či trávnikové hnojivo. Hnojivo zapracujte do pôdy hrabľami.

Výber osiva

Vzhľadom k účelu, na aký plánujete trávnik používať, zvoľte vhodnú trávnu zmes. Dnes je na výber už množstvo hotových trávnych miešaniek s rôznym druhovým zložením a pomerom výbežkatých a trsnatých tráv. Týmto pomerom vieme dosiahnuť odolnosť trávnika voči zašliapavaniu, a tým jeho vhodnosť i pre intenzívnejšiu záťaž, napríklad šport.

Iným pomerom zase získame trávnik vhodný napríklad pre veľmi nízke kosenie. Podobne sú namiešané trávne druhy pre špeciálne typy stanovíšť, ako napríklad zmes do polotieňa či tieňa, alebo naopak zmes na suché, slnečné a horúce stanovištia (napríklad zmes watter saver).

Vzhľadom na účel použitia trávnika sú k dispozícii napríklad zmesi: ihrisko, park, šport, golf, lúka a mnoho iných.

Výsev

Samotný výsev trávneho osiva prevádzame ručne, výsevom naširoko, alebo sejačkami v dávke 20 až 35 g/m². Pre rovnomernejší výsev sa odporúča rozdeliť celú plochu na menšie časti a podobne si rozvážiť aj plánované množstvo osiva.

Osivo určené pre jednotlivé plochy si rozdelíme vždy na polovicu, pretože v zásade vysievame v dvoch na seba kolmých smeroch. Najprv vysejeme polovicu osiva v pozdĺžnom smere, a následne druhú polovicu osiva naprieč.

TIP: Málokedy sa stane, že vám množstvo potrebného osiva vyjde presne na veľkosť predávaného balenia trávnej zmesi. Zvyšok osiva starostlivo uskladnite na suché miesto, a použite ho neskoršie, na prípadné dosievanie.

Zapracovanie osiva do pôdy

Osivo zapracovávame rozličnými spôsobmi, a to najmä v závislosti na veľkosti osievanej plochy. Na menších plochách sa najčastejšie osivo zapracováva hrabľami. Nimi môžeme osivo do pôdy „zasekať“ (rovnakým pohybom, ako pri kopaní motykou), zapracovať hrabaním (pohybom od seba a k sebe na jednom mieste), prípadne krúživým pohybom.

Pri väčších plochách môžete osivo zapracovať i smykovacou (zaťahovacou) sieťou alebo profilovanými valcami (mriežkovými, klincovými), ktoré súčasne pôdu spevnia.

Na veľkých plochách potom bránením. Používajú sa ľahké brány, a bráni sa dvakrát nakríž.

Valcovanie a zálievka

Nakoniec vysiaty terén kvalitne povalcujeme, najlepšie širokým valcom, a opäť ideálne v dvoch na seba kolmých smeroch. Vysiatu plochu výdatne zavlažíme, pričom dbáme na to, aby sme osivo z pôdy nevyplavili.

TIP: Ak vysievame v horúcich letných mesiacoch a máme k dispozícii automatický závlahový systém, nastavíme zalievanie v menších dávkach, kľudne i 4-krát denne.

Starostlivosť o mladý vysiaty trávnik

Trávne osivo vyklíči za 2 až 4 týždne. Klíčiace osivo a mladý trávnik nesmú preschnúť, a preto sa v prvom období sústredíme najmä na zálievku. Zalievame výdatne, minimálne dvakrát denne. Do klíčiaceho trávnika by sme nemali vstupovať, a to aspoň v prvých dvoch týždňoch. 

Pravidelné odstraňovanie burín

S trávovým osivom nám začnú klíčiť súčasne i semená burín obsiahnuté v pôde alebo naletené vetrom, či rašiť buriny zo zbytkov koreňov v pôde. Ich rastový potenciál je zväčša omnoho vyšší ako potenciál odrôd ušľachtilých tráv, a tak sú pre náš klíčiaci trávnik veľkým konkurentom. Niekedy tak vedia silne potlačiť rast tráv a nekontrolovane sa na ploche šíriť. 

Je preto potrebné z mladého porastu buriny pravidelne odstraňovať postrekom selektívnym herbicídom (Bofix, Lontrel a Starane a ich kombinácia Lonstar a pod.).

Prvú kosbu vykonávame, ak má porast výšku približne 10 cm, a skosíme ho iba o jednu tretinu, zhruba na 6 cm. Následne ho kosíme zhruba jedenkrát týždenne stále na výšku 6 cm, pokiaľ nám trávnik poriadne nezhustne.

Dosievanie

Ďalším úkonom, ktorý sa prevádza pri vysievaných trávnikoch, je dosievanie. Kvôli rôznym chybám, ako je nerovnomerné rozhodenie osiva, vyplavenie osiva do jám pri nedostatočnom vyrovnaní terénu, alebo pri prudkých zrážkach, zlé zapracovanie osiva do pôdy, nerovnomerná zálievka, prípadne zle nastavené postrekovače automatickej závlahy a podobne, sa nám v klíčiacom trávniku objavia väčšie či menšie plochy bez klíčiacich tráv

Tieto plochy je potrebné, najmä ak sú väčšie, dosievať. Prázdne plochy hrabľami nakypríme na hĺbku približne 1 cm, osejeme rovnakou zmesou trávneho osiva akú sme použili pri výseve, a hrabľami jemne zapracujeme. Väčšie plochy povalcujeme, menšie stačí zhutniť prišliapnutím. 

TIP: Dosievanie nikdy nevykonávame v prvých dvoch týždňoch po výseve, a to hneď z dvoch dôvodov. Nesprávna identifikácia plôch pre dosev – niektoré trávne druhy ešte nemusia byť vyklíčené, alebo sme osivo zapracovali na niektorých miestach hlbšie, a tak klíčenie potrvá dlhšie, no najmä je tu riziko poškodenia už naklíčeného trávnika. Ideálne je dosievať najskôr po prvej kosbe.

Zakladanie trávnika je náročné, ale dá sa to zvládnuť. V ďalšom článku si povieme o trávnikových kobercoch, o výhodách a nevýhodách jednotlivých spôsobov zakladania trávnikov a o tom, ktorý z nich si vybrať.

Odoslať komentár

avatar
  Odoberať  
Upozorniť
Výška div potrebná na povolenie bočnej lišty
Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views : Ad Clicks : Ad Views :